Slovo umelec sa u nás používa aj posmešne. Súčasné umeniu verejnosť rozumie s ťažkosťami, umelecké scény pôsobia ako kluby vyvolených. Doma nie je nik prorokom platí pri umelcoch dvojnásobne, okrem odlivu mozgov, nad ktorým plačú slovenské školy, trpíme i odlivom kreativity.  

 

 

                                                                              Dobrovoľní asociáli a ich stvárnenie ťaživých tém  (Viliam Dočolomanský)

 

Politické, totálne alebo pohybové divadlo? Predstavenia pražského ansámblu Farma v jeskyni sa ťažko škatuľkujú. Umeleckého šéfa a režiséra pôvodom z Malaciek sa i dnes pýtajú na strýka Michala. Emigranti, pokútne praktiky korporácií, starnutie – témy, pri ktorých sa divák nezabaví, ani si neoddýchne. Dočolomanský žiada úplné sústredenie – účinkujúceho aj návštevníka. Po aplauze opúšťa obecenstvo sálu mĺkve a emocionálne zasiahnuté. Workshopy viedol za veľkou mlákou, na podkladky k inscenáciám hľadal v Tokyu a Andalúzii. Dočolomanský svoj súbor nazýva skupinou dobrovoľných asociálov v trhovej ekonomike. Napriek cenám z festivalovk na troch kontinentoch tím roky riešil skúšobné priestory, potĺkali sa po rezidenciách, sťahovali z miesta na miesto.

 

 

                                                                              Bezočivé texty a  práca s ľuďmi bez domova (Uršula Kovalyk)

 

Píše prózu a píše ju šťavnato. Používa pseudonym, pretože tak tvorí slobodne. Jej texty sa preložili do angličtiny, hindu, arabčiny a ďalších jazykov, je o ne záujem aj v Turecku - napriek alebo práve vďaka nálepke ,,feministická autorka,” zaraďujú ju do medzinárodných antológií. (Mužská) kritika jej debut privítala rozpačito, čitateľky jasali. Konečne niekto napísal to, o čom sa mlčalo, hoci aj s vulgarizmami. Svoju tvorbu prezentovala v Indii, Viedni, Londýne. Ako principálka Komunitného divadla bez domova pracuje s predajcami časopisu Nota bene, hendikepovanými a ľuďmi po výkone trestu. Predstavenie súboru získalo švajčiarske ocenenie Art for Peace.

 

 

                                                                              Urobiť dieru do sveta luxusnými šperkami (Alojz Ryšavý)

 

Klenotníctvo malo u nás pred druhou svetovou tradíciu, po prevrate sa ,,buržujskej” záľube  venoval aj Ryšavý. Na Slovensku ho považujeme za remeslo, vo svete za umenie. Prerazil s novým dizajnom prsteňov, tému kvetov považuje za svoju vlajkovú loď. Jeho dielňa ALO diamonds udáva trend v šperkárstve, kúsky od neho nosí Dominika Cibulková i hviezdy na festivale v Cannes, bežný smrteľník si môže diamantový šperk kúpiť za 350 eur. Vyváža do Austrálie, Ruska, USA, firmu popri značkách ako Rolex pozvali na výstavu šperkov do Švajčiarska.

 

 

                                                                              Reprezentantka silnej generácie návrhárok (Katarína Rimarčíková)

 

Vo svete módy je jej meno pojem, spolutvorila kolekcie pre Gucci a S. McCourtney, má vlastnú značku v Paríži, vybudovanú klientelu, jej modely sa dajú kúpiť i v Bratislave. V Londýne odovzdáva svoje skúsenosti a poznatky študentom na prestížnej Škole módy a dizajnu.

 

 

                                                                              Multižánrový bubenícky živel (Martin Valihora)

 

Čo iné mu ostávalo – v rodine hudobníkov a s priezviskom, ktoré by sa dalo chápať ako metafora hudby. Chodil na klavír, neskôr presedlal na bicie. Spolupracoval so stálicami rocku a popu R. Grigorovom, R. Müllerom, IMT Smile, študoval v USA, kde má muzikantské zázemie a je žiadaný. Hráva džez a jeho fúzie (Hiromi, Danom Bártom, skupinou Mezzoforte ai.). Považujú ho za jeden z najznámejších vývozných artiklov slovenskej hudby, no slovenské médiá si viac všímajú jeho súkromie než umelecký výkon. Poslucháči opisujú zážitok z jeho hudby ako husiu kožu a vášeň.   

 

 

                                                                              Poézia, ktorú nestačí len čítať (Zuzana Husárová)

 

Nezasvätenému to znie komplikovane: experimentálna literatúra, digitálne umenie, zvuková a vizuálna poézia. Nedajte sa odradiť, na Husárovej multimediálne predstavenia sa chodí ako na čítačky s pridanou hodnotou. Verše nie sú podľa nej limitované stránkami kníh, patria do priestoru, kde možno vnímať okrem slov i hlas, tón, telo, pohyb, ticho. Taká poézia z divákov vydoluje emóciu, zmätok, pobaví, inšpiruje. Jej vystúpenia zarezonovali v Londýne, Viedni, Krakove, Prahe a občas na Slovensku. Prepája literatúru a iné žánre, prednáša v Brne na Masaryčke elektronickú literatúru, v Bratislave na Komenského kreatívne písanie cez nové médiá a americkú literatúru.

 

 

                                                                              Celosvetovo uznávaná typografka (Johanna Biľak, rod. Balušíková)

 

Používame ho každý deň a ona sa mu detailne venuje. Písmo. S manželom sú partnermi v štúdiu Typotheque, kde vymýšľajú fonty pre latinskú abecedu, arabčinu, indický jazyk a riešia ďalšie dizajnérske oriešky. Ňou navrhnuté písmo Jigsaw žalo úspechy a používa sa celosvetovo. V Haagu žije a pracuje ako typografka a dizajnérka. Koncom 90-tych rokov vytvorila jednotný vizuálny štýl pre Medzinárodné bienále dizajnu v Saint-Etienne, nešlo o jednorazovku, využívajú ho dodnes.

 

 

                                                                              Výtvarná tvorba v neustálom pohybe (Luka Brase a.k.a. Lukáš Braseň)

 

Jeho pseudonym znie taliansky, ale nekalkululoval s tým. Len chcel v cudzine preraziť s ľahko zapamätateľným a vysloviteľným menom. Podarilo sa, no viac vďaka drine a drajvu. Viac výstav mal za hranicami (Haag, Londýn, New York, Čína ai.) než doma. Roky mu trvalo naučiť sa reálnu kresbu, dnes jeho diela vlastnia súkromní zberatelia. Začiatky mal krušné. Ešte cez štúdiá na Slovensku odišiel do Írska za prácou, na mieste s kamarátmi zistil, že šlo o podvod. Vrátili sa, on ostal. Bez práce, peňazí, ubytovania. Z pomocnej sily v kuchyni sa vypracoval na sekuriťáka a potom do galérií. Rád mení mestá, tvorí v jedálenskom vozni. Veľké formáty kreslí priamo v galériách.

 

 

autor: Zuzana Gro