Zatiaľčo u nás si šarkanov púšťame len tak pre zábavu, v Thajsku ide o seriózny šport, ktorým na jeseň a jar žije celá krajina. Už približne 700 rokov sú v Thajsku šarkany predmetom, ktorý bavil chudobných rovnako ako kráľov, inšpiráciou pre básnikov a v minulosti dokonca aj zbraňou: Existuje zmienka o tom, že kráľ Phetracha (1688-1703) dobyl rebelujúce mesto s pomocou šarkanov, na ktoré pripevnil sudy s pušným prachom. Tie spôsobili v meste požiar a kráľovské vojská potom vtrhli do mesta. Ale dosť lekcií z histórie.

 Prvá vec, ktorou sa thajské šarkany líšia od tých našich, je pohlavie. Áno, čítate správne. Tradičné thajské šarkany sú buď mužského, alebo ženského pohlavia. Je to celé vlastne pekná metafora pre často konfliktné súžitie s našimi drahými polovičkami.

Chula – Šarkan „samec“. Je to veľký šarkan (na výšku 260cm), ktorý tvarom pripomína päťcípu hviezdicu. Jeho zbraňou sú bambusové „zuby“, ktorými sa snaží zachytiť „samicu“ Pakpao (áno, nemusíte nám vravieť, čo vám to pripomína). Pre manipuláciu s týmto gigantom musíte mať v tíme až 20 ľudí.

Pakpao – „Samica“. Má tvar diamantu a je podstatne menšia oproti svoju mužskému kolegovi (90 cm na výšku). Jej zbraňami je slučka a dlhý „chvost“ zo špagátu, ktorými sa snaží samca omotať a stiahnuť ho k zemi. Na manipuláciu s ňou vám stačia piati ľudia.

Takže samec Chula sa snaží samicu Pakpao zachytiť svojim bambusovým inštrumentom a odtiahnuť ju na svoju stranu ihriska. Samica je ale obratná a len tak ľahko sa nedá: Okolo ťažkopádneho Chulu dokáže omotať svoj chvost a stiahnuť ho na zem, poprípade sa naňho nacapí a vezme mu „vietor z plachiet“, s tým istým výsledkom. Súťaž typicky trvá 45 minút a proti sebe zápolia 2 – 3 tímy Chula a 5 – 10 tímov Pakpao. Na ihrisku tak máte naraz aj vyše sto pretekajúcich. Súťaže prebiehajú väčšinou niekoľko dní a vždy prilákajú veľké zástupy turistov, ale aj miestnych, ktorých vášnivé povzbudzovanie k celej veci neodmysliteľne patrí; výsledky podujatia bývajú totiž predmetom stávkovania. Keby ste chceli túto súťaž zažiť na vlastnej koži, poriadajú sa po celom Thajsku v decembri, februári, marci a apríli.  

autor: Jlo